Nikdy neviete kedy budete potrebovať pomoc očného špecialistu

Vypadnúť na chvíľu z pracovného procesu, ísť niekam na dovolenku alebo čo len na predĺžený víkend ešte neznamená, že budete vždy iba oddychovať, tak ako ste si to vopred naplánovali a nebudete musieť riešiť nečakané situácie. Naopak, mnohokrát sa počas relaxu a počas cesty za ním stane niečo neočakávané, čo vás dokonale zaskočí a preverí vaše schopnosti improvizovať.

Píšem to preto, lebo mám s tým už niekoľko skúseností a tá najnovšia ma iba uistila v tom, že nikdy neslobodno zľaviť z ostražitosti a vždy treba rátať aj s tým inak bežne neočakávaným. Ale aby som prešiel rovno k veci. To sme tak pred mesiacom v auguste, teda vtedy, kedy sa mnoho ľudí vyberie dovolenkovať na poslednú chvíľu kvôli pracovnej zaneprázdnenosti a vysokým teplotám, vybrali aj my s manželkou na východ Slovenska do Košíc.

Ja osobne som tento kraj za svoj život navštívil iba párkrát, a tak som sa potešil keď mi žena povedala o pozvaní pre nás oboch od jej dávnych spolužiakov. Na daný termín sme obaja boli pobalení raz dva. Niečo slušné na cestovanie autom, niečo pohodlné, športové do chaty a niečo vychádzkové, ak by sme náhodou sa všetci vybrali na prechádzku do centra mesta európskej kultúry, lebo človek nikdy nevie.

Nasadli sme v piatok zavčasu ráno do auta a poďho smerom za stretnutím. Cesta nám ubiehala celkom v pohode aj vzhľadom na nie ešte celkom vybudovanú infraštruktúru, ale to nás až tak netrápilo. Celkom sme privítali občasné spomalenie v kolónach, vtedy sme sa mohli pokochať okolitou scenériou Turca a Liptova.

Cestu za oddychom môže sprevádzať niekedy aj trápenie

Pred Popradom sme doslova nemohli odtrhnúť oči od našich jediných veľhôr Vysokých Tatier. Toto my veru na dolniakoch nemáme, a tak sme si len s manželkou ticho povzdychli, že čo by sme za to dali keby sme to mali bližšie a si mohli hocikedy vybehnúť na turistiku, hubárčiť alebo si do sýtosti polyžovať a zrelaxovať v tamojších rekreačných strediskách.

Lenže ono je to v živote tak, nikdy nebudete mať všetko, a aj keby ste mali nikdy nebudete spokojní. Ako tak ideme zadumaní ďalej, manželka sa ma spýtala, či môže na chvíľu otvoriť svoje okienko, že je jej príliš teplo. Nemal som nič proti tomu a aj ja som si uvedomil, že vzduch je napriek nastavenej klimatizácii dosť vydýchaný. A tak po mojom súhlase manželka stlačila príslušné tlačidlo, no čo sa okienko stiahlo. Manželka najskôr vystrčila ruku a neskôr trošku aj hlavu. No v tom sa to stalo.

Či to bol odfrknutý kamienok spod kolies nákladného auta pred nami, či letiaci hmyz, manželka zrazu skríkla a chytila sa za pravé oko. A bolo po nálade. Ešte chvíľu som dúfal, že to manželku prejde po chvíli no keď jej bedákanie neprestávalo, rozhodol som sa odbočiť na najbližšie odpočívadlo.

Zastavil som auto a otočil sa smerom k manželke nech zistím vlastne, čo sa stalo. Manželka si odokryla bolestivé oko a natočila sa tak aby som lepšie videl. Po chvíli prezerania som uvidel v ľavom hornom rohu oka zošúverenú rohovku, čo len potvrdilo moju domnienku, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o úder cudzieho predmetu.

Vždy je niekto nablízku, kto dokáže rýchlo pomôcť

Tak a máme po stretnutí. Spomenul som si v tej chvíli ako som kedysi zažil niečo podobné a chodil s prelepeným okom asi týždeň. Nevedel som si dosť dobre predstaviť ako by manželka víkendovala s takým bolestivým a estetickým hendikepom. No čo povedal som si, musíme ísť ďalej nič sa nedá robiť. Domov je to príliš ďaleko.

Po príchode do Košíc som naťukal do mobilného telefónu očná ambulancia Košice. Internetový vyhľadávač mi ponúkol hneď niekoľko možností. Rozhodnúť sme sa museli bez odporúčania, len na základe informácií z googla a vsadili sme na špecializovanú očnú ambulanciu. Podľa adresy sme našli ambulanciu pomerne rýchlo, zastavili na vyhradenom parkovisku a vošli ruka v ruke s manželkou do vestibulu.

Tam sa nás ujala služba a bez akýchkoľvek otázok nás nasmerovala do ordinácie. Službukonajúci očný lekár sa taktiež na nič nepýtal, len letmo kývol manželke rukou kam si má sadnúť. Pomocou odborných pomôcok a špeciálnych prístrojov pozrel postihnuté oko a stanovil konečný verdikt. Podľa neho šlo o narušenie vrchného epitelu rohovky úrazom a dobu liečenia stanovil na niekoľko dní, pokiaľ sa rohovka znovu zrastie. Keď to manželka počula, tak skoro odpadla. Ako sa teraz ukáže v takomto stave pred svojim spolužiakmi a dávnou láskou?

Lekár ju ale hneď upokojil. Ranu vyčistil, vydezinfikoval, nakvapkal anesteziologický roztok, aby zmiernil bolesť a oko prelepil. Nič sa nedá robiť, zdravie je prvoradé. Nakoniec sme boli obaja radi, že sa to vybavilo expresnou rýchlosťou a bez akéhokoľvek čakania. Tých pár dní manželka určite vydrží a spolužiaci to iste pochopia.

Dobrý chýr sa šíri mimoriadne rýchlo

Na stretnutie sme dorazili práve včas, keď už bola celá trieda pohromade. Akonáhle si všimli náš príchod a uvideli manželku na moment stíchli, ale potom hneď celú vec otočili na žart a celý večer si ju doberali, že ktože jej počas cesty do Košíc spadol do oka.

Manželka sa len hanblivo usmievala a vyrozprávala im celú tú štrapáciu. Jeden spolužiak, rodený košičan poznamenal, že sme mali šťastie, keď sme narazili na práve túto očnú ambulanciu. Podľa neho sú to naslovovzatí odborníci s dlhotrvajúcou praxou a niekoľkými pracoviskami na Slovensku.

Sú k dispozícii neustále, pretože zdravie si čas nevyberá. Vykonávajú na svojich pracoviskách všetky liečebné zákroky očí prostredníctvom tých najmodernejších prístrojov a metód. Asi mal ten spolužiak pravdu, lebo manželka bola vybavená naozaj takpovediac ihneď. V nedeľu večer sme sa už spokojne viezli naspäť, domov. Manželku už oko prestalo pobolievať a tešila sa na pondelok, kedy si podľa lekára už bude môcť dať dolu leukoplast s vatou.

Nakoniec všetko dobré. Aj vďaka nepríjemnostiam sme spoznali erudovaného odborníka a zároveň si uvedomili, že je mimoriadne vhodné vedieť o medicínskych pracoviskách, ktoré ak sa nám na cestách opäť prihodí niečo nepríjemné, sa o nás postarajú tak ako to najlepšie vedia.