Mestský život a záhrada plná prekvapení

Moje detstvo, dospievanie aj prvé roky dospelosti formoval život v najväčšom slovenskom sídlisku – Petržalke. Nechcem tým poukazovať na nejakú strojenú príslušnosť ku ghettu... Na to som už pristarý. Chcel som tým len povedať, že byt bol pre mňa vždy jedinou akceptovateľnou mernou jednotkou bývania. Predstava mať dom so záhradou mi bola vzdialená, hmlistá a spojená hlavne s trápnym vidiekom. Tam ja predsa nepatrím... Alebo áno?

Ako som už naznačil v úplnom úvode, značnú časť života som bol doslova bytový typ. Okolo domu je predsa kopec roboty. To akože po ťažkom dni v práci si navlečiem bermudy a budem makať v druhej šichte – t.j. na záhrade. Len aby sa tráva zelenala, bazén modral a stromy boli obťažkané plodmi? To vážne? Vtedy som si hovoril, že ani za svet. Potrebujem mať blízko do mesta, do barov, obchodov, na jar na hrádzu, v zime biliard, v lete kúpaliská. Jednoducho život v meste, to je moje.

Požičiam si ale už celkom zľudovený výrok nášho popredného ústavného činiteľa:

Iba hlupák nemení svoje názory!

On to tiež prebral od nejakého velikána, ale oproti zvyčajným breptom, s týmto s ním musím súhlasiť. Jednoducho, plynutie života nám naozaj z času na čas naštrbí naše navonok pevné názorové hradby.

Ale stalo sa. Moja terajšia manželka pochádza z Myjavy, mesta obklopeného malebnou kopaničiarskou prírodou. Občasná návšteva jej rodičov v dome, kde vyrastala, je vždy zážitok. Raňajky a obedy na terase, večerné opečkačky na záhrade a krásne výlety do neďalekých lesov. Takéto vybočenie z mestského stereotypu sa mi nemohlo nepáčiť. Predsa len, už som mal krátko pred 30-kou a iné zmýšľanie ako vtedy, keď som mal napríklad 24 rokov.

Chrobák v hlave a zápletka na scéne

Ako život plynul ďalej, niektorí moji kamaráti — taktiež sídliskové deti — sa rozhodli kúpiť si rodinné domy v bratislavských satelitných oblastiach. Ich občasné pozvanie na barbecue party, grilovačky a pivo v bazéne, začali definitívne formovať v mojej hlave zápletku – chrobák, ktorý bol už zasadený sa len netrpezlivo začal hmýriť sem a tam. Pri pokračovaní divadelnej terminológie: dej gradoval.

Zvlášť, keď sme sa s manželkou rozrástli o jedného člena. V debatách stále častejšie padali porovnania života v trojizbovom byte a v dome so záhradou. A vždy to nakoniec vyšlo v prospech domu. Kopu indícii a bezpočet rozmýšľacích nocí sa preniesli do finálneho rozhodnutia.

Ideme do toho!

Prvé kroky k novému domu

Usilovné hľadanie cez inzeráty na internete prinieslo ovocie a za relatívne krátky čas sme si vyhliadli domček s peknou záhradou. Patril manželskému páru v stredných rokoch. Konštrukcia domu nebola stará, ale predsa len bolo vidieť, že je už troška rokmi vybývaný.

Nejaké peniaze sme teda naplánovali aj do menšej rekonštrukcie podľa nášho gusta. Záhrada však bola jedna báseň a spĺňala do bodky naše predstavy o mieste, kde v lete budeme tráviť všetci spolu ako rodina najviac času. Jediná pripomienka od drahej bola, že vysadíme ešte aj nejaké pôdopokryvné rastliny (nech už sú to akékoľvek, ženy vedia). Samotnú kúpu domu zabezpečil triumvirát:

1. úspory;
2. peniaze z predaja bytu;
3. plus, samozrejme, hypotéka.

Súčasťou vybavenia domu bol okrem vítaného bazéna aj malý jednoduchý záhradný gril a záhradná sieť. V duchu som už videl ako si s pivom v ruke pripravujem rôzne dobroty pre seba, svoju rodinu a priateľov. Presne ako známe klišé v amerických filmoch. A potom sa rozvalím do siete...

Štyri roky v dome a kúpa grilu

Dnes sú tomu už štyri roky čo sme nasťahovali a moja rodina sa ustálila na počte členov štyri (dve deti). S úsmevom spomínam na kostrbaté začiatky, na prvé nie veľmi dobré pokosenie trávnika, na prechlorovanie bazénu, prvé spálené hamburgery pripravené na grile... Časom sa však spomínaná starostlivosť o trávnik, stromy — a celkovo o dom ako taký — stali mojím relaxom. Niekto by to mohol nazvať starým známym.

Akosi som sfotrovatel. Ale mne je to jedno, baví ma to. Hlavne tie grilovačky som si veľmi obľúbil.

Preto som sa rozhodol, že na jar, keď sa všetko prebúdza a obnovuje, obnovím aj ja svoje grilovacie vybavenie. Gril, ktorý som spomínal, mal už svoj vek a mňa lákalo túto aktivitu posunúť na vyšší level a obdarovať sa novým harampádím. Potom, po príchode do predajne som si uvedomil, že tak ako sa napríklad za posledných 10 rokov úplne zmenil tvar, funkcionalita a schopnosti mobilných telefónov, ani ostatné výrobky dennej spotreby nespali spánkom spravodlivých.

Gril ktorý mi hneď padol do oka bol takej nablýskanej čiernej farby, že vo mne budil dojem SUV nemeckej prémiovej značky. „Chyťte si ten povrch, to je karbónová čierna oceľ“ šveholil oduševnene predavač. „Vďaka integrovaným kolieskam, je mobilný, takže môžete minútu grilovať niekde inde“, zasmial sa na vlastnom pokuse o joke sympatický blonďák. „Pozrite, dokonca tu máte pizza kameň, teplomer, odkvapkávaciu misku. A odskúšajte si tieto rukoväte. Sú z nylonu! Nech teda bude gril akokoľvek rozpálený, v prípade potreby ho kamkoľvek premiestnite! A to aj vďaka spomenutým kolieskam.”

Fakt, že nekupujem gril, ale skutočne beriem luxus v plnej výbave, sa mi zdal čoraz reálnejší. A ten tvar. Zadefinoval by som ho ako mix ufa, vajíčkovej škrupinky a hypermodernej autosedačky. Od návštevy predajne neubehlo ani dvadsať minút a gril už trónil v kufri môjho auta. Ako dopadlo jeho testovanie a prvá letná párty, vám popíšem nabudúce.

Už sa teším.