Hrám online, teda som

V 90. rokoch, keď som bol školák, môj starý otec pracoval v jednej dosť významnej firme a dostal domov počítač 286-ku na pracovné účely. Okamžite som začal objavovať možnosti, aké ten prístroj poskytoval.

Najzaujímavejšie pre mňa boli, samozrejme, počítačové hry, pri ktorých som dokázal tráviť celé hodiny. Internet vtedy nefungoval a hry sa vymieňali na disketách. Dnešné hry sú však o niečom úplne inom – stiahnete ich na jedno kliknutie a hrá sa často online s ľuďmi z celého sveta.

Počítače kedysi – diskety, zopár farieb a žiadny internet

Keď som bol školák, mať osobný počítač v domácnosti bolo zriedkavým javom. Mali ho len tí bohatší, pretože stál strašné peniaze – spomínam si, že išlo o desiatky tisíc korún. Pri vtedajšom plate na úrovni 6 000 ešte vtedajších slovenských korún to bol pre mnohých ľudí zo strednej vrstvy iba sen.

Môj starý otec pracoval v jednej významnej priemyselnej firme vo vysokej funkcii a jedného dňa priniesol domov klasickú 286-tku. Tento počítač dostal od firmy na „pracovné účely“ a mne sa vtedy prevrátil život naruby.

Okamžite som začal skúmať možnosti, aké vtedajší klenot výpočtovej techniky poskytoval. Mnoho ľudí využívalo počítače ako písacie stroje, pamätám si však, že v systéme MS-DOS fungoval dokonca aj tabuľkový procesor, podobný MS Excelu. Ďalšou možnosťou bolo programovanie, ale to som ešte, samozrejme, nevedel a nemal som sa to kde naučiť.

Najzaujímavejším vyplnením voľného času sa pre mňa však stali počítačové hry. Dokázal som pri nich presedieť celé hodiny a tešil som sa, keď sa mi podarilo v hre postúpiť a, naopak, mal som zlosť, keď sa mi nedarilo.

Prenos dát medzi počítačmi? Diskety, diskety, diskety

Čo sa týka prenosu dát, nebolo to také jednoduché ako dnes. Dnes máte všetko dostupné na pár klikov na internete – softvér, hry, obrázky, filmy, dokumenty. Ako som už napísal, v 90. rokoch boli vzácne aj počítače, avšak internet bol pre mnoho ľudí úplnou utópiou, dokonca aj kvalitné internetové pripojenie pre firmy bolo skôr raritou.

Tí šťastnejší a majetnejší si mohli kúpiť modem a pripojiť sa cez telefónnu linku, ktorá dosahovala „závratnú“ rýchlosť 56 kbit/s, čo je asi 4 kB/s. Na prenos dát medzi počítačmi sa teda používali najmä diskety, potom diskety a ešte raz… diskety.

Počítačové siete existovali len v uzavretej forme v niektorých podnikoch a na vysokých školách. Keď som chcel novú hru, musel som prácne obchádzať všetkých kamarátov a pýtať sa, či majú niečo iné než ja. Nemohol som im ani zavolať, keďže mobily tiež len začínali a pevná telefónna linka sa tiež nenachádzala v každej domácnosti. A rýchly mobilný internet? Niečo také sme si nevedeli ani predstaviť.

Lepšie a lepšie hry a prvý internet

Asi tak o desať rokov neskôr mi rodičia kúpili prvý počítač, ktorý mal CPU s úctyhodnými 1900 MHz a bežal na ňom Windows 98, a neskôr aj XP. Do nášho činžáku začali zavádzať prvé pevné internetové pripojenie s rýchlosťou okolo 30-60 kB/s. Stále to bola relatívne malá rýchlosť a sťahovanie väčších objemov dát bolo zdĺhavé. Keď som však chcel nejakú hru, nechal som ju proste sťahovať cez noc a ráno už bola u mňa.

Daň za to bola, že som musel zaspávať pri zapnutom počítači. Super na tom ale bolo, že celý činžiak bol v jednej počítačovej sieti, takže sme s kamarátmi mohli začať hrávať hry po sieti. Prebdené noci pri Warcrafte 3 a Counter Strike som počítal na desiatky ročne. Keď som chcel, mohol som hrať cez internet hoci aj s hráčmi z celého sveta.

Veľa práce, málo času na hranie

Keď som skončil školu, začínali naberať na popularite prvé online hry typu MMORPG, ako World of warcraft a Ultima online. Ja som sa však namiesto nich učil programovať a nakoniec som si aj našiel prácu ako programátor. Keďže vznikali prvé webové stránky a e-shopy, stále viac mojich známych (aj menej známych) ma začalo oslovovať so žiadosťami o pomoc s tvorbou a úpravou svojich webov.

Bol som mladý a potreboval som peniaze, tak som pracoval na týchto projektoch po práci, často neskoro do noci. Programovanie ma úplne pohltilo a na hry som už nemal čas, ak teda nerátam nejaký ten Counter Strike raz mesačne na odreagovanie.

Hry aj technológie sa však postupne zdokonaľovali a rýchly internet sa stával prístupnejším pre čoraz viac ľudí. Online hier pribúdalo, každý hral zrazu cez internet. Na Slovensko prišli aj online herné platformy ako Steam alebo EA origin.

Dnes sa hrá väčšinou online

Mnoho z dnešných hier sa hrá už len online. Umelá inteligencia totiž v niektorých prípadoch nedokáže napodobniť správanie ľudského mozgu, ktorý často nekoná racionálne, a preto je lepšie, keď hráte proti živému protihráčovi. Online hier je nespočetne veľa a ako som už spomínal, veľmi populárne sú najmä MMORPG. Za posledné roky ale naberajú na popularite aj jednoduchšie hry.

Napríklad kartová hra Hearthstone, ktorá čerpá z populárnych hier Warcraft a World of Warcraft. Páči sami na nej, že je veľmi jednoduchá, no napriek tomu je pri nej nutné využívať taktické schopnosti a um. Pred nejakým časom začala byť hra dostupná aj na mobiloch s iOS a s Androidom, takže ju hrám sem-tam aj počas dňa – je to dobré na odreagovanie od kódovania.

Ukázal som hru aj kolegom a tí sa na ňu okamžite namotali tak ako ja. O pár týždňov som zistil, že už ju hráva asi dvadsať ľudí z môjho okolia. Väčšinou všetci hrajú na mobiloch, a keďže Hearthstone má peknú grafiku a prenáša mnoho dát, nezaobíde sa to bez rýchleho mobilného internetu.

Ešteže ho máme.